|
TEMBIAPO TEKOTEVÊHAICHA - SALTO RELATIVO - RELATIVE WORK Este tipo de salto consiste en hacer formaciones de estrellas predeterminadas mientras los paracaidistas caen (a 120 km/h) sin abrir sus paracaídas. Pueden trabajar para la formación de figuras hasta no más bajo de los 4000 pies (1250 mts) para que tengan tiempo de separarse y abrir sus paracaídas. Al salto relativo también se lo llama salto secuencial porque durante la caida libre los paracaidistas desarrollan figuras predeterminadas que las realizan secuencialmente razón por la cual se lo denomina también así.
MBYJA GUASU APO - FORMACION DE GRANDES ESTRELLAS BIG STARS FORMATION Oî peteîchagua hérava Mbyja Guasu. Upeva’erâ poharakuéra ojupíva peteî kurusuveve tuichávape osê hagua yvate ichugui oñondivepa. Koichagua jeporâ tekotevê ojejupi yvate 12.000 py (4 km) yvýgui) ikatu haguáicha oñombyatypa ojoheja mboyve oipe’a hagua ipoha ha osâigo. Oî peteî pohára oñemoîva ikuképe kurusuveve guasu rokêguasúpe oma’ê hagua yvy gotyo oikuaa hagua moôitépa osêva’erâ hikuái oñondivepa. Ijaraipaitérô ndojehechái yvype mba’evete ha upéicharô ndojepói. Tapichápe omoîva okême oje’e maestro de salto térà apuntador; inglés ñe’ême oje’e ichupe Jump master. Ha’e ipópe ohechauka mbovevehárape tekotevêrô oñembo’yke hagua akatúa térâ asu gotyo. Omomýirî ipo asu gotyo he’ise kurusuveve oñembo’yke va’erâha michîmi asu gotyo. Omomýirô ijyva mbytépe he’ise upépe oïporâha. Ko pohára ohechakuaávo hi’aguimaha oñesêva’erâhápe, oñembo’y, ha osêvo okêgui he’ise hapichakuéra oîva ijyke rehe oñembojáma va’erâ okê rembe’ýpe. Ta’anganohêhára, oñemoî ra’evete okême ha ha upéi oñemoîmba ha ojapa ojoehe poharakuéra osêmba hagua ojoapykuéi oñondivepa. Osêvo hikuái ndaipojái va’erâ ojoehe. Oî moköi tenondegua oike ra’êve va’erâ. Ko’a mokôi noñombyatýirirô, hapichakuéra ndikatúi oike, oha’arômante va’erâ mokóivéva tojaju ojoehe. Upéi oñepyrû oike ambuekuéra. Opavavéva oguereko moôpa oike va’erâ; ndaha’éi oimeraê hendápe oike va’erâha hikuái. Ho’a aja ojesareko va’erâ hikuái heta mba’e rehe: oheka va’erâ henda ha avei ojesareko va’erâ ani ojejapi hapicha rehe. Avei ani oike vai ha ojejapi umi hapicha rehe oñembyatýmava hína. Peteî oike vaíva ikatu ombyaipa upe mbyja aty ha tembiapo opa rei upépe. Umi ho’áva ha opytáva iguýpe hasýma ojupi jevy hagua. Umi oîva mombyry oja jevy va’erâ ojoehe. Oguahêvo hikuái 4.500 py (4.500 pies) ohendu hikuái tyapu’i, térâ oma’e ijyvatekue chaukaha rehe ha ojopoi ha oñemomombyry ojoehegui ha oipe’a ipoha. 2 Oñemboja pya’eva’erâ hikuái ha upéi oike porâ va’erâ. Noñombyatypáirô hikuái oha’rô’imi hapichakuérape, upéi opoi ojoehegui, oñemomomby ojoehegui ha oipe’a ipoha. 3 Oiko porâ hagua Mbyja Guasu tekotevê ojepo heta ikatu haguáicha opavave ojapo hembiapo. Reju pya’etereirô ikatu rehasapa ha repytáma iguýpe. Nderejejokoporâirâmo, resê jevy. Upéi reikese jevýrô ojopoipáma. Nde nderéirô, umi oîva nderapykuéri ndikatúi oike. Oî peteî mbytepegua omomýi tyvyróva hetyma he’iséva opamaha joaju ha ojepoi va’erâha ojoehegui. Oñemmombyry hagua ojoehegui oipyso ijyva hapykue gotyo ha omboja hete rehe ha avei oipyso hetyma, omopu’â’imi iñakâ ha oho mombyry, upévape oje’e castellano-pe delta térâ ingés-pe oje’ê ichupe track. 4 Jepevérô oñombyaty porâ 11 pohára hemby gueteri 9 oikéva’erâ. Jepe ndoikepái hapichakuéra, ojopoímante va’erâ. Sapy’ánte oje’e peteîvape oipe’â hagua ipoha ha upéi ojopoipa hikuái. 5 Poharakuéra omañava’erâ ijere rehe ani ojejapi hapicha rehe. Ho’áva, upéi hasýma ojupi jevy hagua. Umi moköi ho’a ndikatuvéima ojupi ha nomebyatypái hikuái. (22) 6 Aravo’i sa’i ha pya’e opa. Umi ndikatúi oike oñembyasy, avei hapichakuéra oñembyasy. Jepevéro upéa, ojopoi ha oñemomombyry ojoeheguyi ha opa.
7 Mbyja Guasu apópe oñemba’apo va’erâ pya’e porâ oñondivepa, ÿrô ndoikói upe ojejaposéva. Mbyja Guasu Apo ha’e tembiapo pya’eporâ oñondivepa.
|